Moja ranná modlitba

Vzácne to životné okamihy prežívame,
keď Hospodinovi plným srdcom dôverujeme,
život sa nám takto neprestajne k dobru mení,
stávame sa šťastní, požehnaní – už tu na zemi.

Nadprirodzené dary a schopnosti sa nám otvárajú.
až sa ľudia vôkol nás – tomu čudujú.
Boh v každom z nás tvoril mimoriadnu výnimočnosť,
len musíme duchovne rásť a stať sa citliví na Jeho svätosť.

Pokoriť sa, znovuzrodiť, Trojicu Božiu v srdci zažívať,
tak, ako syn Boží – Ježiš, v bázni s Otcom kráčať.
Keď naša dôvera k Nemu sa stane celistvá,
cesta naša je vyrovnaná, mocná a jasná.

Už sa viac nespoliehať na vlastné chápanie,
lebo duchovný zmätok nám robí len čiastočné odovzdanie.
Hlboko v srdci Otca zažívať a intímne s Ním konať,
pozvať ho do každej cesty, úprimne Ho prosiť i sa kajať.

Kým uctievanie Boha – naša zbraň nebude,
Božie slovo naším domovom sa nestane.
Preto prichádzajme nie s úhľadným slovom,
ale s trasúcim sa, horlivým – vrúcim srdcom.

V mene Ježiš klaďme dole naše problémy,
uvoľnime časové plány, strachy a modly.
Svoje podmienky, zlé návyky ukrižujme,
už nie čo my chceme – ale čo si Ty praješ Pane.

I v komôrke, či na prechádzke, Boha preciťujme,
pomôže nám k tomu i anjelské, v duchu modlenie.
Do Božích očí s nehou v bázni hlaďme,
na Jeho šepot pre nás – citliví sa staňme!

Ó, Otče, odpusť nám, očisti nás, nech Ti plne dôverujeme,
by sme sa už viac nespoliehali na svoje vlastné pochopenie.
Zmiluj sa nad nami, prijmi nás, ako Tvoje deti, do náruče,
by sme sa my a svet k dobru menili – podľa Tvojej vôle.