Moja ranná modlitba

Jasná, bezstarostná i milujúca žiara,
nech sa nám z duše, z tváre nikdy nevytráca.
Ona nás k uzdraveniu a šťastiu mení,
choré bunky regeneruje, aj k úspechu vodí.

Len s ňou, jak Boží anjeli, vôkol žiarme,
sebe a blížnym vzácny Boží dar získame.
A keď nás starosti, bolesti i strachy diablom bijú,
povedzme im: „No a čo“, sme víťazi v Bohu.

Na každý náš skutok, či našu myseľ, Boh hľadí,
vo všetkom nás pozoruje, či sme mu verní.
Ťažkosťami pre naše správne žitie nás učí,
by sme sa úprimne veriace – Božie deti stali.

Len buďme plní viery a Ducha Svätého,
ochotní obetovať sa za Spasiteľa nášho.
Aj anjelsky sa modlime, do Božích očí hľaďme,
budeme vedení, konať aj zložité veci – správne.

Získame nevšedný Boží pokoj, Božiu radosť,
Božie šťastie – požehnanie, Božiu bezpečnosť,
len v bázni vystierajme k Bohu svoje ruky,
odpustenie i Božie obdarovanie do nás vstúpi.

Tvár sa nám blaženosťou a úsmevom rozjarí,
staneme sa veselí, ako naše malé deti,
tie si život s plnou radosťou preciťujú,
potešenie, vďačnosť, lásku zažívajú.

Náš život na zemi je veľmi pekný, ale hodne krátky,
veriacich – znovuzrodených čaká krásna večnosť v nebi.
Oj, tam sa s našimi príbuznými i priateľmi stretneme,
radosťou zajasáme, preto Božiu vôľu verne čiňme – žime.