V pokornom uctievaní Ťa môj Otče chválim,
Ty si môj záchranca – šťastným ma robíš.
Božské spojenie s Tebou zažívam,
všetky veci – s problémami na Teba sa obraciam.
V komôrke pred Tebou svoj deň začínam,
vnútorne ma prehlbuješ – srdce mi otváraš.
Vedieš ma, ako čo robiť, kam a kedy ísť,
si môj učiteľ, len s Tebou sa dá šťastne žiť.
Cesta kríža ma vedie k nebeskému cieľu,
je to perla, ktorá prevyšuje každú cenu.
Ježišove oči spočívajú na mne stále,
či som poslušný, aj verný Božej pravde.
Vnútro moje mi s Tebou stále žiari,
prejavuje sa to aj na mojej tvári,
radosť aj v ťažkostiach zažívam,
počudovanie od blízkych dostávam.
Radíš mi ako dokonale vnútorne rásť,
s Tebou prežívať čo najviac každý čas.
Aj na prechádzke prírodou sa povzbudzovať,
zhlboka dýchať, Teba aj okolie kontemplovať.
V srdci prežívať lásku, radosť i vďačnosť,
nech z nás to zo srdca prúdi, oj, svetom,
aby Božia vôľa – dobrota sa naplno plnila,
spravodlivosť, pokora a svätosť zavládla.
Nuž čujme ľudia hlás nášho Pána,
je to výsada, ktorú nám Otec dáva.
On každého stvoril pre život blažený,
by už tu na zemi, sme večnú slávu cítili.
Celá debata | RSS tejto debaty