V roku 2018 si Slovensko i Európa významné míľniky pripomínajú,
oni všetky výrazne zmenili aj našu krásnu podtatranskú krajinu:
100. výročie konca vojny, aj vznik Československa,
50. výročie Pražskej jari, za čo nám aj teraz svet tlieska.
Kaskáda bleskov tragických i euforických,
zasiahla Slovensko v rokoch osmičkou končiacich:
1918 – 1938 – 1948 – 1968 – 1998 – padla Mečiarova vláda
– 2018 – spravodlivosť sa predsa dočkala.
Dvaja Slováci – veľké vzácne osobnosti,
v dejinách našich sa zvlášť vyznamenali.
Slováci to boli v skutku roduverní,
obdiv si získali za prínos nesmierny.
Milan Rastislav Štefánik – astronóm, pilot, diplomat,
osudom určený hrdinom sa mal stať.
Miloval svoju vlasť, krajinu rodnú,
nechcel vidieť nič, len zem slobodnú.
Jeho srdce vzácne, ho vždy napred viedlo,
keď v Európe sa rozpútalo vojnové peklo.
Ligot svojich milovaných hviezd za front vymenil,
vedel, že slobodu si treba zaslúžiť – len po mieri túžil.
Alexander Dubček – veľký politik, filantrop a humanista
o spoločnosti „s ľudskou tvárou“ sníval dozaista.
Nádej na slobodu však zostala stáť na mŕtvom bode,
vtedy nám čas neprial, aby došlo k zhode.
Sny aj naše priania mnohoročné,
však rozdrvili do rána tanky „spojenecké“.
Sloboda dostala vtedy „červenú“,
museli sme si prežiť skúsenosť bolestnú.
S úctou si na dvoch velikánov spomínajme,
ich sny sa plnia, slobodu si užívajme.
I keď nás trápia anarchia, korupcia, neprávosť,
veríme, že nakoniec vždy zvíťazí čestnosť.
Oj, drahý Bože náš, krajinku našu, Ti do rúk porúčame,
Milosťou svojou ju žehnaj, nech šťastne žijeme.
Ďakujeme Ti za Štefánika, Dubčeka a ďalších vzácnych bratov,
nech máme viac takých Tebou vyvolených synov.
Celá debata | RSS tejto debaty