Moja ranná modlitba

Úspešnými a šťastnými sa staneme,
keď jazyk a myseľ si ovládneme.
Ten, kto to nedokáže,
nešťastným, či bláznom sa stane.

Čím našu myseľ sýtime,
podľa toho sa aj správame.
Smrť i život sú v moci jazyka,
preto ho ovládajme, kroťme sa!

Jazyk je malý orgán, no veľký vplyv má,
je ako ohník, ktorým aj veľké hory horia.
Buď slová lásky, dobrorečenia prajeme,
alebo nenávisť, kliatby, vyslovujeme.

Často rozprávame, keď mlčať máme,
a zas mlčíme, keď hovoriť máme.
Nezvažujeme nad tým, čo povieme,
potom nás to mrzí, no vrátiť sa už nevieme.

Podľa filozofa Sokrata – sa v moci PRAVDY držme!
Pýtajme sa, je to ozaj pravda – čo hovoríme?
Je to milosrdná PRAVDA, čo o inom vravíme?
Takto sa správať, je to ozaj NEVYHNUTNÉ?

SLOVO v správny čas vyslovené,
pre dušu a telo chorého – liekom je.
Vlieva mu nádej, daruje nový život,
dodáva odvahu zvíťaziť nad zlom.

SLOVO v láske rieknuté, teplo sebou nesie,
dokáže roztopiť, aj čo je zmrazené,
prelomí i bariéry najsilnejšie,
keď je z úprimnosti srdca vyslovené.

Oj, k Tebe voláme, drahý Hospodine,
ponáhľaj sa ku nám – o to Ťa prosíme,
postav nám hliadku k naším ústam,
a pred naše pery dvere – Tvoj chrám.

Aby Božie SLOVO v nás prebývalo,
hlboko do našich sŕdc prenikalo,
že vôľu Trojice Božej úprimne konáme,
kiež už spravodlivosť a svetový mier zavládne.

Nech už hnev i zloba nás neničí,
len pokora a bázeň nám vládne v srdci,
by sme si v láske navzájom požehnanie priali,
v radostnej dôvere – vo večnú Božiu spásu žili.