Predtým, ako sme sa stali spasení,
ľudským životom v duši sme jestvovali.
Preto toľko zla, hrôz a neprávosti sme zažívali,
lebo sme sa nedokonale, len duševne modlili.
Zlyhávali sme, lebo sme, prosili len intelektom,
nemali sme žiadnu autoritu víťaziť nad diablom.
Vďaka Bohu, sme cez Písmo schopnosť získali,
modliť sa, ako prví kresťania, i inými jazykmi.
Ma-ra-na-tha, Ma-ra-na-tha, … (Pane príď),
takto orodoval prvý kresťan, neskôr len mních.
Posadil sa kľudne spriama, zľahka zavrel oči,
v duchu bez myšlienok, opätoval k Bohu prosby.
Anjelským modlením sa prehĺbime pre správne žitie,
dôjde k premene – obnoveniu našej mysle,
by sme napredovali podľa Božej vôle,
to, čo je pre nás ideálne, blahé i ľúbe.
Ak je človek v srdci s Kristom – má nové „Ja“,
musí však byť jeho hriešna prirodzenosť ukrižovaná,
aby jeho vnútorný človek vládol nad vonkajším svetom,
zažívať Krista, nie v duši, ale v duchu, v bázni s vierou.
Prosenie v duchu, aj hlbokým vzdychaním čiňme,
i keď sme na prechádzke, alebo niekde osamote,
dotvára to v nás vnuknutie, pre správne v láske žitie,
anjelským svetlom zažiarime, cítiť sa začneme šťastne.
Prenikneme do Božej vôle s Kristom v srdci,
zažívať budeme pokoj, hojnosť – život večný,
vstúpi nadprirodzené uzdravenie, pomazanie,
rieka živej vody z nášho vnútra – potečie.
Preto podvoľme sa Božej vôli – otvorme sa Duchu,
svoje žitie zdokonalíme pre pravú Božiu vôľu.
Víťaziť budeme s anjelmi nad diablovou mocou,
zajasáme v nebesiach, pred Božím trónom.
Celá debata | RSS tejto debaty