Moja ranná modlitba

Pre svoje svedectvo a pýchu, často nerozpoznávame,
čo je vôľa Božia, tak nespravodlivo, hriešne žijeme.
Tí, čo nám aj nevinne ubližujú, im neodpúšťame,
preto toľko hnevu, neprávosti sa vôkol nás deje.
.
Keď nám niekto bezúhonne, kruto ukrivďuje,
on len plní diablove pekelné, zlostné ciele.
Úzkosť i osamelosť, sa nás teda zmocňuje,
psychická chorobnosť nám stúpa, zle sa cítime.
.
Tak nikdy mu to nevinné zlo nevracajme,
len mu, za to ubližovanie, dobro a lásku dajme.
Cesta k šťastnej budúcnosti, je v dobrotivosti,
v udeľovaní požehnania, ale najmä v odpúšťaní.
.
Veru máme správne reagovať na obdržanú zlosť,
vyprosovať o dar múdrosti Pána v Duchu svätom,
že by nám dal srdce citlivé, vnímavé, bystré,
ochotné na krivdu zabúdať a žiť podľa Božej vôle.
.
Zvesť Božieho slova nás pozýva žiť v dobrote a láske,
plne prepáčiť a byť nasledovníkmi Ježiša, verne.
„Otče odpusť im, lebo nevedia čo činia“,
„Pán Ježiš sa na kríži modlil“ – aj my takýto staňme sa.
.
Keď nám Boh svojou milosťou naše viny prehliada,
aj my buďme ochotní poodpúšťať tím, čo nám ublížia.
Orodujme k zlému konaniu o trpezlivosť, múdrosť,
lebo, z vlastnej sily, nedokážeme víťaziť nad zlom.
.
Usilujme sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí,
žime šťastne v pokoji so všetkými národmi.
Žehnajme tím, čo nás preklínajú, či nenávidia,
aby aj oni, či iní v nás videli obraz Krista.
.
Žiadajme Pána, aby nám dal pokoj a anjelského strážcu,
nech v Jeho spravodlivosti uzrieme večnú Božiu slávu.
Ój, milujúci jas, daj, nech nám z tváre v láske žiari,
zakvitneme radostne v harmónii, ako Božie deti.