Pod dvetisícročnou olivou,
kráčal som históriou,
a oliva si spomenula,
na útrapy Spasiteľa.

A tu vtáci  čvirikali,
pozri na nás, sme veselí!
My sa o nič nestaráme,
len si tu tak užívame.

Duch Pánov mi hovorí,
čo sa človek tak morí?
Obáva sa jak prežije,
starostí sa, smutný žije?

On by už viac  trpieť nemal,
veď  Ježíš sa obetoval.
Obeť bola dostatočná,
naša je už prebytočná.

On je Bohom milovaný,
krvou Krista vykúpený,
vo svojej sile nič nezmôže,
kríž života niesť nezvládze.

Svoj pokoj len v Kristu nájde,
s Ním vo viere ďalej zájde.
Súženie mu Ježiš vezme,
len nech ho odovzdá nežne.

Zmení sa mu ťažkosť v radosť,
v prameň slávy, v Božiu blahosť.
Síl mu bude pribúdať,
Boh dá, čo svet nevie dať.

Aj tí vtáci štebotali,
vieru v Krista zvestovali.
Satan stratil nad tebou moc –
ži šťastnú Božiu prítomnosť!