Moja ranná modlitba

Keď hlbiny hlbín ľudskej bytosti,

stretajú sa u trónu Božej milosti,

s Bohom v duchovnej pravosti,

je  to jedinečnosť ľudskej  vážnosti.

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus,

prechádzam z obmedzeného sveta vo večnosť,

získavam vedomosť o niečom svätom, božskom,

o tajomstve  duchovnom skrytému od vekov.

S naprostou vyrovnanosťou a s vnútorným pokojom,

s priechodnením , svojho ja, ega s Božou pomocou,

slobodným  od morálnych klišé i vlastných žiadostí,

cestou očisťovania od všetkých ľudských  slabostí.

Nie nihilizmus, ale živý záujem o stvorené veci,

nie intenzívna skúsenosť, ale pevnosť viery v srdci,

nie len  pre pustovníkov či oddaných ľudí meditácii,

ale pre všetkých, ktorí Ježiša Krista ako Pána prijali.

Vnútorné stíšenie  v akomsi polospánku ducha,

s dosiahnutím kontroly myšlienok, i samého seba,

získaním nadvlády nad svojím vnútrom, duchom,

nie vytržením, nie extázou, ale zjednotený  s Bohom.

Takto, aspoň pár minút  v ponorení  mysle zotrvať,

vnútornom pokoji, v blaženosti sa  Bohu odovzdať,

kým  harmónia  Božej lásky naše vnútro nenaplní,

aby náš život  bol následne Ježišu Kristu podobný.

Poznávanie  tajomstva Božieho je postupné, etapové,

od jednoduchého až po neobyčajne nadzmyslové,

rast Slova v duši je spätý s nadobúdaním čností,

a tým zároveň rozširovaním poznania – múdrosti.

Duša sa nám upokojí, len keď spočinie v Tebe,

keď už nie naše túžby, lež Ty, Hospodine,

láska Božia žiarivá, prúdi  k nám Božím prúdom,

a milosť Božia bezbrehá, vedie nás  Svätým Duchom .

S Tebou sa Bože zjednotiť, do  tajomstva vplynúť,

Tvoju slávu, lásku zažiť, k Tebe sa  Otče vinúť,

poznať Tvoju vôľu, priviesť mnohých k Tebe,

svet meniť k blahu, poslanie plniť drahocenné.

Ľudská duša sa necháva uniesť Božím slovom,

do kráľovskej komnaty vzácnych  tajov s Bohom,

z dievčaťa sa stáva snúbenica rúča, roztomilá,

s božstvom Slova sa ona  navždy  zasnúbila.

Pred  nebeským  trónom Božím svätej Trojice,

s anjelmi chválime a uctievame Božie srdce,

s vôňami kvetov, prenádherných jasných farieb,

v čarokrásnej prírode, nad ktorej nádheru už niet.

Ó,  aká to slasť, aké to nevšedné objatie,

ó, aká to vznešenosť, a to srdečné  prijatie,

vnútro naše priam zázračne sa k dobru mení,

to je ten vzácny mystický stav, stav Boží, prirodzený.