Moja ranná modlitba

Božie slovo nás napomína, volá, káže,

s vďačným srdcom radostne Bohu slúžme.

Čím väčšiu radosť z Hospodina prijmeme,

tým väčšie požehnanie pre nás nájdeme.

Tu sme len cudzinci krátko putujúci na Zemi,

preto žime rozumne, vážme si každej chvíli.

Bojujme, zápasme o milostivý dar radosti,

Boha chváľme i uprostred búrok, skúšok, bolesti.

Radosť je ovocie ducha, ktoré na strome viery rastie,

len Boh nás jemne chápe a životom najlepšie vedie.

Čiňme pokánie, keď už častá radosť v nás nežije,

by sa duša vyliečila a prišlo jej skoré tešenie.

Vychutnávajme si mnohoraké ľudské radosti,

ktoré Stvoriteľ nám vysieva  priamo do cesty.

Radosť, že žijem, radosť z čistej  vrúcnej lásky,

radosť z blížnych, z milých, ale i z prekážky.

Radosť, že smutných, núdznych dobrotou napĺňam,

že v Božej prítomnosti chodím a plnosť Božiu zažívam,

radosť, že v tvári ňou žiarim a úsmev  iným rozdávam,

radosť, že i pre pravdu trpím a Krista v srdci prijímam.

Radosť, že prijímam sa takého aký som,

že môžem pracovať, tvoriť a  obetavý som,

radosť, že mi aj drobné veci potechu pridajú,

ktoré pri bolesti či drine mi zas  silu dávajú.

Radosť v Duchu, aj  naše boľavé telo lieči,

vrásky vyhladí, lásku, múdrosť, silu, doručí.

Skutky temných síl s Ježišom mocne zráža,

a nás  v srdci pripravuje na príchod Pána.

Žime intenzívne dnešok, každú darovanú chvíľu,

minulosť je premožená, nežime už v strachu.

S Duchom Svätým už nemáme žiaden všedný deň,

malicherný, mrzutý, len radostnú Božiu priazeň.

Radosť  v Duchu Svätom prevyšuje radosť sveta,

nebeské pramene otvára, preto „Radujme sa“!

Ona je moc vrcholná, suveréna, najvyššia,

na svete niet nad ňu, tak povstaň radosť Božia!