Pieseň večnosti je už takmer na perách tvojich,
otvorené sú ti milosťou brány nebies Božích,
zo šera ľudskej smrti do duchovnej blaženosti,
z terajšej časnosti do radostnej budúcnosti.
Tu jeseň života ku tebe do srdca volá,
dôstojne sa láskou rozlúč, Pán na teba čaká,
s tými, čo tvoja duša v ľúbosti, priazni žila,
i s tými, pre ktorých sa ti mnohá slza vyronila.
S prírodou, ktorú si tak z chuti, veľa navštevoval,
s umením, kde si poznaním a nehou pookrieval,
s hviezdami, ktorých čarovnosť si obdivoval,
so životom, ktorý si plne žil a v ňom sa radoval.
S vnúčatmi a blízkymi, ktorých si zbožňoval,
s vtáčikmi, ich sviežosť čvirikania si miloval,
s Duchom Svätým, bez Neho by si divy nekonal,
ale v dôvere s Ním a s Ježišom si svet premáhal.
Ty skláňal si sa k trpiacim i k ľuďom v núdzi,
videl si v nich tvár Boha, ktorý pre nich trpí,
Kristus naplno v tvojom živote pracoval,
Kristovmu dielu na kríži si sa plne odovzdal.
Ty si nad svojimi problémami nenariekal,
tešil sa im čoraz viac, trpel si ich, znášal.
V pokore si Bohu aj za bolesť ďakoval,
radosť nebu robil, Pána chválil, oslavoval.
Buď si istý, že Božie srdce ťa ospravedlnilo,
nekonečnou túžbou, láskou k tebe bilo,
v sláve Božej budeš už čoskoro s oslávenými,
očakávaj svoj podiel, dedičstvo Jeho, s nimi.
Tvoje mozoľnaté ruky uchopia víťazstva palmovú ratolesť,
už čoskoro prestane tvoje utrpenia, skúšky, i mnohá bolesť.
Korunu slávy Hospodina bude niesť tvoja unavená hlava,
teš sa, tam smútok a plač už viac nebude, len Božia sláva.
Krídla anjelov prenesú ti ducha do domova večnosti,
privíta ťa svätá Božia Trojica z lásky, z vďačnosti,
žil si život verne s nami, ži v Božom objatí,
balzam slasti, radosť v srdci ti nikdy neskončí.
Celá debata | RSS tejto debaty