Moja ranná modlitba

Pieseň večnosti je už takmer na perách tvojich,

otvorené sú ti milosťou brány nebies Božích,

zo šera ľudskej smrti do duchovnej  blaženosti,

z terajšej časnosti do radostnej budúcnosti.

Tu jeseň života ku tebe do srdca volá,    

dôstojne sa láskou rozlúč, Pán na teba čaká,

s tými, čo tvoja duša v ľúbosti, priazni žila,

i s tými, pre ktorých sa ti mnohá slza vyronila.

S prírodou, ktorú si tak z chuti, veľa navštevoval,

s umením, kde si poznaním a nehou pookrieval,

s hviezdami, ktorých čarovnosť si obdivoval,  

so životom, ktorý si plne žil a v ňom sa radoval.

S vnúčatmi a blízkymi, ktorých si zbožňoval,

s vtáčikmi, ich sviežosť čvirikania si miloval,

s Duchom Svätým, bez Neho by si divy nekonal,

ale v dôvere s Ním  a s Ježišom si svet premáhal.

Ty skláňal si sa  k trpiacim i k ľuďom v núdzi,

videl si v nich tvár Boha, ktorý pre nich trpí,

Kristus naplno v tvojom živote pracoval,

Kristovmu dielu na kríži si sa plne odovzdal.  

Ty si  nad svojimi problémami  nenariekal,

 tešil sa im čoraz viac, trpel si ich, znášal.

V pokore  si Bohu aj za bolesť  ďakoval,

radosť  nebu robil, Pána chválil, oslavoval.

Buď si istý, že Božie srdce ťa ospravedlnilo,

nekonečnou túžbou, láskou k tebe bilo,

v sláve Božej budeš už čoskoro s oslávenými,

očakávaj svoj podiel, dedičstvo Jeho, s nimi.

Tvoje mozoľnaté ruky uchopia víťazstva palmovú ratolesť,

už čoskoro prestane tvoje utrpenia, skúšky, i mnohá bolesť.

Korunu slávy Hospodina bude niesť tvoja unavená hlava,

teš sa, tam  smútok a plač  už viac nebude, len Božia sláva.

Krídla anjelov prenesú ti ducha do domova večnosti,

privíta ťa svätá Božia Trojica z lásky, z vďačnosti,

žil si život verne s nami, ži v Božom objatí,

balzam slasti, radosť v srdci ti nikdy neskončí.