Moja ranná modlitba

Teraz však zanechaj, môj milý braček,

svoje práce a všetko čím v duši žiješ,

skry sa nakrátko svojim búrlivým myšlienkam,

zabudni na starosti, oddaj sa Božím ideám.

Odlož všetko namáhavé, čo ťa znešváruje,

čo ťa ťaží, umára, sužuje, deprimuje,

buď na chvíľku pre Boha pozorný,

spočiň v Ňom, buď s Ním jednotný.

Vojdi v bázni do komôrky svojej mysle,

a nevpúšťaj nič než Boha – zavri dvere.

Povedz Mu, hľadám ó, Bože Tvoju Tvár,

túžim po nej, zjav mi ju, môj drahý Pán.

A Duch prichádza na pomoc našej viere,

keď sa modlíme vzdychaním nevýslovne,

lebo my nevieme ako a začo sa modliť,

ale Duch stonom nás vedie Božiu vôľu činiť.

Úprimne nechajme priestor Bohu sa ozvať,

ponorme sa do zasľúbenia- Boží zámer poznať,

Boh vidí nádhernú budúcnosť i uprostred skúšok,

neváha nám ich vylíčiť v tých úchvatných zmienok.

Len k takému človeku sa partner rád vráti,

veď vie, že jeho srdce sa raduje, teší,

vďaka Božej dobrote všetko dokáže,

i ťažké životné bremeno svižne ovládne.

Všetko môže v Kristovi, ktorý ho posilňuje,

v ničom nemá nedostatku, dobre mu je,

v mene Ježiša vyvoláva moc navýšenia,

prikazuje čo potrebuje v mene krvi Krista.

Život si obohacuje Božím Slovom,

otvára sa pre Božie blaho vo všetkom,

vzbudí dobro, až sú iní užasnutí,

Božia sláva v ňom žiari v každej chvíli.