„Ja radovať sa budem v Hospodinovi 
a jasať v Bohu mojej spásy.“ 
On je mojím milostivým Otcom, 
len v Ňom som vzácnym človekom. 
 

Keď v Jeho prítomnosti horlivo žijem, 
chválim Ho, velebím a úprimne milujem, 
silní ma, povzbudzuje, lieči, ochraňuje, 
stávam sa Kristov víťaz, podľa Jeho vôle. 
 

Len na pokorných a v duchu zronených, 
čestných, úprimných, vo viere chodiacich, 
tých, čo sa pred Božím slovom chvejú, 
mocné Božie pomazanie anjeli vylejú. 
 

Iba v ňom nájde duša moja potešenie, 
On je pri každej mojej činnosti pri mne, 
dáva mi vnuknutia pre správne konanie, 
mnohí i ja sa čudujem, ako je to možné. 
 

Kráčal som nedávno večer po Michalskej ulici, 
za kamennou sochou ležal muž nevládny, mladý. 
Nedýchal, ruky mal hodne studené, 
vôkol neho stálo pár ľudí, už bez nádeje… 
 

Chytil som mu v mocnom mene Ježiš ruku, 
po krátkej chvíle zdvihol mierne hlavu, 
dodal som mu vo viere cez mňa Božej sily, 
do dvoch minút sa už postavil na nohy. 
 

Tu jeden zo svedkov ma s vďakou pozdraví, 
som synom farára – vám môj otec je známy. 
Ja ho prosím, aby o tomto povedal otcovi, 
ktorý mi tvrdil, že zázraky sa diali, len v prvej cirkvi. 
 

„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, 
zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem!“ 
Kráľ Sionu Ježiš už prichádza, 
spamätaj sa, kým Božia milosť trvá.