Moja ranná modlitba

S vďačnosťou sa nám štruktúra mozgu mení,
robí nás zdravšími, šťastnými a šľachetnejšími.
Keď povďak, šťastie pociťujeme stálu dobu,
skvele zažívame svoju pohodu.
.
Keď precvičujeme srdcovú súdržnosť
vyžarujeme lásku, súcit a vďačnosť,
naše srdce vytvára v prostredí poľa vlnenie,
prináša nám rozhľad, schopnosť, lepšie riešenie.
.
Ľudské vedomie môže vnútorne zmeniť svet,
v globálnom poli rozpustiť spoločenský stres,
urobiť ho lepším a pokojnejším miestom,
naším rozjímaním, vďakyvzdaním a láskou.
.
Žarty, pýcha, majetky, aj každá sveta sláva,
sú len tieňom pravej radosti – prchavá to fáma.
Avšak stále Božské svetlo, lesk sladkosti v nás,
je najväčšou slávožiarou pripravené pre nás.
.
Takýto človek len povznesenie, šťastie zažíva,
neprežíva strach ani obavy z budúcna.
Má hojnú Božiu ochranu – zaopatrenie,
blahoslavené vnútorné potešenie.
.
Už nič ho nemôže odlúčiť od lásky Božej,
horkosť, lahodnosť, vírus, smrť či oheň.
Telo svoje radostne obetuje a pospevuje:
„Oj, potecha naša, diablovi moc znemožňuje…!
.
V Božej agapé blažene rád zotrváva,
pokáním a pokorou čisté svedomie dostáva.
Aj z maličkostí sa teší, neustále sa raduje,
s optimizmom jasá, s Ježišom vo sviežosti žije.