Moja ranná modlitba

Zem našu sme od Boha dostali,
aby sme ju m ú d r o riadili.
Trón si však uzurpoval s a t a n,
preto je ten ťažký, úbohý stav.

Našou pasivitou trpia mnohí,
lebo hľadáme iba život ľahší.
Nestali sme sa citliví na hlas Boží,
s Pánom nekráčame – sme neverní.

Božie kráľovstvo sa nám ponúka,
tak spamätajme sa – zachráňme sa!
V tichosti prijmime slovo zasiate,
ktoré má moc spasiť nám duše.

Mlčanie vnútra, je oná modlitba ticha,
nás smeruje k prostému bytiu hlasu Boha.
A, hľa, tam Ho môžeme dušou vnímať,
alebo Boh sa nás môže dotýkať.

Tam, kde nie je nič, žiaden strach,
žiadne túžby, predstavy, žiaden hlad,
žiadne obrazy, nič už v duši nie je,
len číre prosté – prázdne bytie.

Keď sa takto dokážeme sústrediť,
aspoň chvíľu v Božej prítomnosti byť,
v našom mlčaní vychádza na povrch,
čo bolo zatienené zlom, chaosom.

Náš Boh na naše srdcia stále hľadí,
On pozná dobre naše problémy – prosby.
Preto radí: Chváliť Ho, Božím slovom žiť,
v „mlčaní“ a aj anjelsky v duchu sa modliť.

A z toho sa rodí ono Božské uvedomenie,
viera nášho srdca – plnou láskou žitie,
dar od Boha, ktorý sa dotkol mňa i Teba,
posunul nás vyššie – vyjavil nám Sám Seba.