Moja ranná modlitba

Hoj, poézia prúd hlbokého požehnania,
pravdu nám nesieš, tvoj hlas našu dušu dojíma,
si forma zázračná, pôsobíš na naše zmysly,
prinášaš úľavu, katarzný moment, úsmev i slzy.

Ľahko sa do pamäti nášho srdca vnáraš,
mnohých oslovuješ, si priam primáš.
Mimoriadny spôsob účasti na živote máš,
obrazotvornosť nám uvoľňuješ, myseľ otváraš.

Ej, rétor náš milý – výrečný,
vcíť sa do poetickej postavy,
prejav sa pri básnickom rečnení,
a tak vstúpime i my do blaženosti.

Bárs verše v našich srdciach zahoreli,
oj, k Tebe nás, Otče, do náručia položili,
slávnostnú atmosféru by sme prinášali,
pre Božiu pravdu srdcia otvárali.

Vidieť veci v svetle pravom,
dostať múdrosť pre riešenie problémov,
kiež Božiu vôľu pre nás i svet plníme,
a k tomu inšpirujúce básne tvoríme.

Mnohí géniovia poéziu obľubujú,
za najvyšší stupeň umenia ju považujú.
Nuž využime tieto duchovné dannosti,
a tak nám život láskou i šťastím zažiari.