Moja ranná modlitba

Steblá trávy sa vo vánku prehýbajú,
spevavce spievajú v zime uspávanku.
Duša moja je ako pierko krehká,
prajem jej lásku – ona si to priamo žiada.

V duši mojej by chcel padať dážď,
nemôže – ja sa budem šťastím smiať.
Už som mal dosť rozliateho mlieka a plaču,
bolo hodne ponáhľania sa k boľavému svetu.

Víťazstvo nad trápením radostne zažívam,
do pokoja sa pri rozhodnutiach obliekam.
Do výziev dňa vstupujem s nadšením,
rozhodol som sa byť stále pokojným.

Myšlienkami minulosťou sa už netrápim,
strachom o budúcnosť sa netrýznim,
podaromnú pozornosť im nevenujem,
takto si rozvážne myseľ ukľudňujem.

Prestal som byť na seba prísny,
láskou a dobrom oplývam v každej chvíli.
Na život svoj hľadím s vďačnosťou,
zázraky sa mi stali bežnou súčasťou.

Srdce si, drahý Pán Ježiš, o Teba opieram,
údermi Tvojho srdca odvahu dostávam,
silu na ceste ku Kalvárii hojne prijímam,
boj nad satanom – s Tebou Ježiš vyhrávam.

Už vidím, čo som dosiaľ vôbec nevidel,
prežívam o čom som sníval – evanjelizujem.
Prosím, aby sa všetci ľudia do neba dostali,
a tu na zemi – sme spoločne, Boha chválili.

Na skorý príchod Mesiáša sa pripravili,
do Kráľovstva Nebeského povolaní boli,
tam zažívali čarokrásnu nehu – radosť,
daj ó, Bože, nech prijmeme Tvoju svätosť.

Vypočuj nás, drahý Otče náš. Amen!