Moja ranná modlitba

Keď sme zhromaždení v Božom mene,
tam Boh medzi nami s láskou vládne.
Svieti nám – vedie po ceste,
niet pre nás väčšie šťastie na svete.

Čo najbližšie život pri Bohu žitý,
prináša ovocie – je kvalitný,
v Ňom je záchrana – pomoc,
a vo všetkom istota – milosť.

I keby sme si pripäli krídla zorničky,
a ocitli sa na najvzdialenejšom mori,
aj tam nás ešte Jeho ruka povedie,
a Jeho pravica k nebesám dovedie.

Božia milosť je taká ohromujúca,
že dokonalejšie šťastie sa už dosiahnuť nedá.
Nesie nás celým naším životom,
hriechy naše prikrýva Ježišovou krvou.

Celým srdcom túžme po pomoci,
aby sme mohli vyjsť z ťažkostí,
Hospodin nás vyvedie von z temnoty,
keď Božie slovo v nás pevne stojí.

Požiadajme o dar bohabojnosti, pobožnosti,
by sme Božiemu majestátu slúžili v plnosti,
tak kráľovský odev budeme nosiť,
ktorý nám pre večnosť daroval – Spasiteľ Ježiš.

Evanjelium nás ochraňuje od hlavy až po päty,
chráni naše vyznanie i zlé myšlienky,
kryje nás pred zbraňami satana,
s Božou výzbrojou v nás – zlo zdoláva.

Božia Láska sa nám na bolesť – liekom stane,
dušu bielu – ako sneh – mať budeme,
v nej vzniká priestor pre náš rast,
a prijmeme požehnanie – pre svoju mlaď.

Staneme sa pre iných požehnaním,
oslavovať Božie meno uctievaním,
radosťou jasať aj v tejto ťažkej chvíli,
láskou večnou horieť – žiť život šťastný.

„Blízky je Hospodin tomu, kto je skrúšeného srdca,
a pomáha tým, čo sú ubitého ducha.“
Nárek sa im zmení na nadšenosť,
a ich povzdychy na vzácnu spevavosť.