Moja ranná modlitba

Zober ma na prechádzku syn môj,
nech sa osviežim a poteším s tebou.
Kým budem môcť ešte chodiť,
nebudem sa stará cítiť.

Pozvi ma v nedeľu ku stolu,
nech nemám myseľ osamelú.
Porozprávaj sa so mnou s nehou,
veď som tvojou matkou milou.

My, starí ľudia – sme ako deti,
keď nás pochvália, nám sa to páči.
Oslavuj moje dožité výročia,
príď a navštív ma – u mňa doma.

Nebudem o nič žiadať, iba poteš ma,
svojou prítomnosťou – oblaž ma.
myseľ mám s tebou plnú spomienok,
pospomínam ich – aj pre tvoju radosť.

S láskou som ťa na svet priviedla,
prvé krôčiky chodiť som ťa učila,
chutné jedielka som ti dávala,
tančiť, spievať a učiť ťa školila.

Oj, a teraz už mám telo choré,
duša ma, syn môj, bolí neustále.
Nenechávaj ma, smutnú osamelú,
chcem zažiť tvoju pomoc láskavú.

Nuž, mamka moja drahá – vnímaj,
čo by si mala pre uzdravenie prijať:
Odhoď svoje pochybnosti,
a zbav sa všetkých zlých vlastností.

Lásku zo srdca ľuďom dávaj,
úprimne v pokore s Bohom kráčaj.
Božie uzdravenie do teba vojde,
jasot sa ti pred Jeho tvárou zaskvie.

A staneš sa mamka naša šťastná,
sviežosťou a pokojom nadšená.
Potešíme sa, keď sa s tebou stretneme,
veď si pre nás drahé, milované stvorenie.