Moja ranná modlitba

Krásnym a šťastným sa človek stane,
keď mu duša, čím viac láskou zreje,
láskyplné srdce získava,
veď v ňom kvitne dobrota.

Keďže v sebe mladosť pociťuje,
starobu z tela odoženie,
síl mu zázračne pribúda,
len čo slabým a núdznym pomáha.

Vnútorné bohatstvo získava,
keď mu priateľstvo narastá,
šťastie sa mu viac a viac hromadí,
bo iných i maličkosťami poteší.

Ujdú sa mu vďaky – pochvaly,
keď potrebným múdro radí.
Život mu plynie tu a teraz.
Nie včera, či zajtra – teraz.

Svoj život vo svojich rukách majme,
na svoje vnútro sa zamerajme.
Vášňou, humorom a súcitom žiarme,
smejme sa a radujme každodenne.

Buďme hrdí na svoje hodnoty – zásady,
a pyšní na svoje mimoriadne skutky.
Ak nás druhí nenávidia, radi nemajú,
starosti si nerobme – oni problémy majú.

Keďže dobrý a čestný život žijeme,
oj, dlho si ho užiť ešte prajeme.
Srdce nám horí, z čoho nadšenie máme,
neexistujme len – ale aktívni stále buďme!

Robme veci múdro i správne,
milosť Božia nám praje.
Láskou sa nám vnútro oblaží,
žime, čo najviac, v Božej blízkosti.

Život náš krásna, ale krátka cesta je,
preto si ho naplno každého dňa užime.
Tieto i iné „citáty“ čo najviac prežime,
nech po Božom súde – sa v nebi zídeme.