Moja ranná modlitba

 

Vnímaš Boha?

 

Svet dnešný z Boha spáchal mŕtveho boha,

mŕtvolu, hluchú, nemú – Satanáša.

Jeho moc vzrastá, krv nevinná sa prelieva,

úpadok duše, mravov sa hrôzou stáva.

 

Vnímaš Boha? Máš s Ním vzťah dôverný?

Si domom modlitby? Verný si Mu, oddaný?

Oslovuješ stratených? Menia sa im životy?

Si pred Bohom na tvári? Žiješ život pokojný?

 

Ináč , „Aj keď vystriete dlane, odvrátim od vás svoj zrak,

aj keď sa budete veľa modliť, nebudem vás počúvať,

bo vaše ruky sú sýte hriešnej krvi, formalít, nečistôt,

a tak, obmyte sa, odstráňte mi spred očí každý zlý skutok.“

 

Tvrdenie, že máme osobný vzťah s Bohom,

žiaľ, je to často iba zdvorilostnou, ľstivou frázou.

Kto sa v pokání od hriešnych krokov neodvráti,

môže sa modliť, koľko chce, Boha nijak nepresvedčí.

 

Prepíšme Bohu všetky práva na život náš pozemský,

nech s nami aj tvrdo koná, než byť v pekle trýznený.

I najväčší rebeli, keď sa v zákopoch úprimne modlia,

ťažkosť im z duše odchádza, Boh sa nad nimi zmilúva.

 

Hospodin je práve tu, preto staňme sa naň vnímaví,

On chce cez nás skutky konať, buďme Mu oddaní.

Je na čase žiť, ako Ježiš žil, Bohu poslušným,

byť dieťaťom Božím, láskou žiariacim, úprimným.

 

Tí, čo Ho do srdca rozhodne príjmu a plne Mu veria,

úžas zažívajú, bo s ťarchou žitia sa už sami netrápia.

„Oni vierou podmaňujú kráľovstvá, konajú spravodlivosť,

dosahujú zasľúbenia, zapchávajú tlamy levom.“