„Ja radovať sa budem v Hospodinovi
a jasať v Bohu mojej spásy.“
Iba v ňom nájde duša moja potešenie,
On je pri každej mojej činnosti pri mne.
Len na pokorných a v duchu zronených,
čestných, úprimných, vo viere chodiacich,
tých, čo sa pred Božím slovom chvejú,
mocné Božie pomazanie anjeli vylejú.
On je mojím milostivým Otcom,
len v Ňom som vzácnym človekom.
Dáva mi vnuknutia pre správne konanie,
mnohí i ja sa čudujem, ako je to možné.
Kráčal som nedávno večer po Michalskej ulici,
za kamennou sochou ležal muž nevládny, mladý.
Nedýchal, ruky mal hodne studené,
vôkol neho stálo pár ľudí, už bez nádeje…
Pokľakol som k nemu na zemi ležiacemu,
v duchu i nahlas prosil o milosť Božiu.
Povolávam tvojho ducha späť do tvojho tela,
v mene Krvi Kristovej, Pane zmiluj sa.
Chytil som mu v mocnom mene Ježiš ruku,
po krátkej chvíle zdvihol mierne hlavu,
dodal som mu vo viere cez mňa Božej sily,
do dvoch minút sa už postavil na nohy.
Tu jeden zo svedkov ma s vďakou pozdraví,
som synom farára – vám môj otec je známy.
Ja ho prosím, aby o tomto povedal otcovi,
ktorý mi tvrdil, že zázraky sa diali len v prvej cirkvi.
Pýtam sa ho a čo ste mu nepomohli?
Veď už nedýchal, ako sme ho ožiť mohli.
Takáto nadprirodzenosť sa cez nás deje,
keď s naším Pánom horlivo v bázni chodíme.
Celá debata | RSS tejto debaty